streda 31. decembra 2014

Top Hudba 2014

Toť moje obľúbené albumy tohto roka. Iné veď už sem na tento blog pomaly ani nedávam. 

12.- 20. (neusporiadané): 
Timber Timbre – Hot Dreams; Archie Bronson Outfit – Wild Crush; Teleman – Breakfast; Bad Karma Boy – Údolia a Kopce; Ava Luna – Electric Balloon; Owen Pallett – In Conflict; Perfume Genius – Too Bright; Black Lips – Underneath the Rainbow; Mac Demarco – Salad Days;

TOP 10:

10. (zhoda bodov) Adrian Crowley – Some Blue Morning 
&
Poliça – Shulamith 

09. Parquet Courts – Sunbathing Animal 

08. St. Vincent – St. Vincent 

07. Wild Beasts – Present Tense 

06. Ought – More Than Any Other Day 

05. Glass Animals – ZABA 

04. Warpaint – Warpaint 

03. Nick Mulvey – First Mind 

02. Adult Jazz – Gist Is 

01. Polar Bear – In Each and Every One 


Skladba roka (s pozdravom Aliancii za Rodinu):



No family is safe When I sashay


Nu a na Spotify som potom zhotovil obsiahlejšiu výberovku piesoniek tu.

sobota 4. januára 2014

Top Hudba 2013

Ako po iné roky, opäť sem vešiam môj rebríček top albumov roka. Som lenivý hocičo linkovať alebo embedovať, určite si tú hudbu nájdete aj sami, všetko odporúčam. Tunáka je môj last.fm profil a nájdete ma aj na spotify.  

TOP 5 (zoradené abecedne) 

Bill Callahan - Dream River 
Darkside - Psychic 
Girls Names - The New Life 
Nick Cave & The Bad Seeds - Push the Sky Away 
Thee Oh Sees - Floating Coffin 

06. Youth Lagoon - Wondrous Bughouse 
07. Arctic Monkeys - AM 
08. Atoms For Peace - AMOK 
09. Earl Sweatshirt - Doris 
10. Alice Russell - To Dust 
11. Anna Calvi - One Breath 
12. Forest Swords - Engravings  

Honourable mentions

Crystal Stilts - Nature Noir 
Jana Kirschner – Moruša: Biela 
John Grant - Pale Green Ghosts 
Tilbury - Northern Comfort 
Unknown Mortal Orchestra - II  

Nie zlé, ba priam výborné, ale nie som vo vytržení

MGMT
Arcade Fire – Reflektor 
Franz Ferdinand - Right Thoughts, Right Words, Right Actions 
Eels – Wonderful, Glorious  

Overrated (čiže neodporúčam)
Daft Punk; Vampire Weekend; Lorde

pondelok 30. decembra 2013

piatok 1. novembra 2013

Citát na dnes

"We live, understandably enough, with the sense of urgency; our clock, like Baudelaire’s, has had the hands removed and bears the legend, “It is later than you think.” But with us it is always a little too late for mind, yet never too late for honest stupidity; always a little too late for understanding, never too late for righteous, bewildered wrath; always too late for thought, never too late for naïve moralizing. We seem to like to condemn our finest but not our worst qualities by pitting them against the exigency of time."

[Lionel Trilling: The Liberal Imagination. New York Review Books, 2008; p. 18]

štvrtok 14. februára 2013

Dobrý život

RIP Ronald Dworkin. Dobrý život viedol.
This requires a distinction within ethics that is familiar in morals: a distinction between duty and consequence, between the right and the good. We should distinguish between living well and having a good life. These two different achievements are connected and distinguished in this way: living well means striving to create a good life, but only subject to certain constraints essential to human dignity. These two concepts, of living well and of having a good life, are interpretive concepts. Our ethical responsibility includes trying to find appropriate conceptions of both of them.

Each of these fundamental ethical ideals needs the other. We cannot explain the importance of a good life except by noticing how creating a good life contributes to living well. We are self-conscious animals who have drives, instincts, tastes, and preferences. There is no mystery why we should want to satisfy those drives and serve those tastes. But it can seem mysterious why we should want a life that is good in a more critical sense: a life we can take pride in having lived when the drives are slaked or even if they are not. We can explain this ambition only when we recognize that we have a responsibility to live well and believe that living well means creating a life that is not simply pleasurable but good in that critical way.

You might ask: responsibility to whom? It is misleading to answer: responsibility to ourselves. People to whom responsibilities are owed can normally release those who are responsible, but we cannot release ourselves from our responsibility to live well. We must instead acknowledge an idea that I believe we almost all accept in the way we live but that is rarely explicitly formulated or acknowledged. We are charged to live well by the bare fact of our existence as self-conscious creatures with lives to lead. We are charged in the way we are charged by the value of anything entrusted to our care. It is important that we live well; not important just to us or to anyone else, but just important.

-- Ronald Dworkin, What is a Good Life

sobota 29. decembra 2012

Nový Rok Prajem


Najlepšie, čo som čítal tohto roku (2012)

Tohto roku som aj čo to počítal. (Hľa minulé.) Tak napríklad som prečítal 4 z 5 dielov cyklu G.R.R. (čítaj gŕŕ) Martina A Song of Ice and Fire (prvý diel som dočítal ešte na Vianoce 2011). V priemere som každému zhruba 1000-stranovému zväzku venoval asi 10 dní a vo februári a marci teda veľa iného nerobil. Parafrázujúc Paroubka, nechcem sa chváliť, ale kto z vás na to má (čas)? Kebyže si vymyslím kategóriu najlepší diel predlhočiznej fantasy ságy pre dospelých, nebolo by o čom. Teda bolo by o čom, že ktorý diel konkrétne (3.), ale inak by to bolo ľahké, lebo by nemal konkurenciu.

Iné treba. 

Najlepšia kniha politickej teórie o zastupiteľskej demokracii: 

V tejto kategórii bola tohto roku konkurencia preveliká (čítal som veľa k tejto téme kvôli kurzu, ktorý mi dovolili učiť na FSEV-ke), napokon však ocenenie smeruje ku dvom klasikám žánru: 
Čisto len okolo týchto dvoch kníh by sa dal vybudovať krásny seminár, a dúfam, že ho niekedy aj zrealizujem. 


Najlepšie pojednanie o dejinách zastupiteľskej demokracie 

Klasifikovali by sa tu čiastočne aj predošlé dve knihy, ale ocenenie putuje ku knihe 


O knižke (a prečo je super) som sa obsiahlejšie rozpisoval tu


Najlepšia epistemologická kniha 


Super vec – o expertoch, o poverách a šuškandách, o blogoch, aj o tom, prečo netreba plošne zaznávať konšpiračné teórie. 


Najlepší román 


Príbeh profesora afro-amerických štúdií a literatúry, ktorý potom, čo mu zamietnu profesúru (tenure) objaví rukopis, ktorý naznačuje, že Príbeh Arthura Gordona Pyma z pera Edgara Alana Poea sa zakladá na skutočnosti a zorganizuje černošskú polárnu výpravu do Antarktídy, do srdca beloby. Vynikajúci román, vtipný literárny pastiš dobrodružnej fantasy trochu na spôsob Pandora in the Congo, trochu Borgesovský, trochu Amisovský, trochu Dave-Chappelle-ovský. 


Najlepšia oneskorená četba, niečoho, čo už som mal mať prečítané v puberte: 


Na zadok som nepadol. Viac než cit alebo zaľúbenie som našiel ku knihe len rešpekt intelektuálny. Čo je samozrejme fajn, na víťazstvo v kategórii tejto to stačí. A pojednanie o gýči možno brožovať ako samostatné čtivo hodné všeobecnej pozornosti. 


Sklamanie roka


Zle. Chaoticky usporiadaná kniha – určite kauza je to zložitá, ale celkový príbeh by sa dal vystavať aj lepšie. Navyše autor sa pri písaní často až príliš sústredil na svoje zisťovania, dojmy a pocity. Nicholson nedokázal odolať urobiť zo seba hlavného hrdinu detektívky, či akejsi moralistickej hry, kde sú všetci prehnití a len bezmocná hŕstka je dobrá a cnostná. Pričom púhe vyrozprávanie udalostí a faktov by túto prácu odviedlo omnoho lepšie; nemnohé pásaže, kde len zoraďuje fakty patria práve medzi najsilnejšie, najviac rozhorčujúce. Navyše kniha očakáva znalosť kontextu. Niekomu nezainteresovanému, kto nesleduje správy, alebo sa po roku prebral z kómy, by táto kniha nepomohla dozvedieť sa, o čom to celé bolo. 



Najlepšia slovenská kniha:

Nič iného pôvodného slovenského som veru tohto roku nečítal. Hanba mi.


Honourable mentions

sobota 22. decembra 2012

TOP Hudba 2012

Ako po iné roky, aj teraz som sa rozhodol zostaviť rebríček obľúbenej hudby tohtoročnej. Zostavoval sa mi podstatne ľahšie a menej "dojmovo" najmä vďaka môjmu last.fm kontu, sledujúc, čo som najviac a opakovane a rád počúval. A tak.

TOP 10 










(Asi skladba roka, ak by som mal takú kategóriu. A tvrdá konkurencia bola.)


Honourable Mentions
(čiže znamenitá hudba, ale nezmestili sa hore): 



Most Underrated (čiže super hudba, nezmestilo sa a navyše málo ľudí ich počúva, mám dojem): 






Music that 2011 Forgot (čiže hudba, ktorá by sa asi umiestnila minulý rok, keby som ju včas objavil): 




Dokopy teda 20 albumov, každý odporúčam. Napočúvajte a kúpte si ich, neobanujete.

štvrtok 6. decembra 2012

Citát na dnes

"We are going to eat ice cream and we are going to eat shit. The trick is to use different spoons." 

 -- Sam Lipsyte, The Ask

streda 28. novembra 2012

DIY Staněk Meme

Neviem, či ste zachytili výbuch ekonomickej superkapacity v priamom prenose (videoarchív - okolo 60-tej minúty). Prof. Staněkovi, mikroexpertovi na makroekonomiku, poradcovi Mečiara aj Fica, chodiacemu svedectvu o žalostnom stave našej žurnalistiky, ktorá ho stále berie vážne, včera v TV rupli nervy. A ani si nespomenul, že bol kedysi aj štátnym tajomníkom na financiách za Mečiara. Lživé pravdy spomenul. Skrátka, lahôdka. A zaslúži si mém.

Tu máte základný obrázok.



A takto sa môžete vyblázniť:


A tak podobne.
Odporúčam font Impact Bold veľkosť 72 pre ten správny meme feeling.

piatok 2. novembra 2012

Slovenský migračný diskurz

Dávam do ctenej vašej pozornosti, BlogKollegin Kaja spísala, ako sa naši politici vyjadrujú k otázke imigrantov. Neradostné čítanie, ale aspoň stručné. Úryvkom:
Z analýzy dokumentov vyplýva, že migrácia je v slovenskom politickom diskurze stále rámcovaná ako téma úzko súvisiaca s bezpečnosťou, aj keď možno pozorovať ojedinelé pokusy o presun témy do sociálnej oblasti. Konzervatívny slovenský diskurz bol formovaný predovšetkým predstaviteľmi rezortov vnútra a spravodlivosti. Títo mali v minulosti významné zastúpenie z radov kresťansko-konzervatívneho KDH.
(...)
Takmer výlučné je v prejavoch politikov spájanie migrácie s otázkou bezpečnosti. V roku 2004 vtedajší minister vnútra označil stúpajúci počet migrantov za “problém”, neskôr za “bezpečnostné a kultúrne riziko”. Bývalý predseda Národnej rady upozornil na možnosť “konfliktu sociálnych a etnických skupín” v prípade, ak bude pokračovať oslabovanie národných štátov na európskej úrovni a rásť imigrácia. Vtedajší poslanec za KDH Šimko označil rozsiahle imigračné vlny, ktorých prenikanie na územie štátu môže prerásť do “násilnej činnosti migrantov”, za jedno zo siedmich závažných ohrození, ktorým Slovenská republika čelí.
Prečítajte si tu (pdf), strana 7.

streda 26. septembra 2012

Balada epistemického relativistu

Neviem.

Neviem. Viem, že neviem? Neviem. Ale viem, že neviem, že neviem. Toľko aspoň viem. Ale nie som si istý.

Vravia, nevieš, čo hovoríš. Ako vedia? Nevedia. Ale vedia, keď hovoria, že neviem čo hovorím, že nevedia, čo hovoria? Možno vedia aspoň to. Aspoň toľko. Neviem.

Ako to mám vedieť?

Vedieť nevedomosť sa zdá priveľa na vedenie.

Neviem. Neviem a neviem.

A just neviem!

nedeľa 2. septembra 2012

Citát na dnes

Mrs Hendy: Oh! I never knew that Schopenhauer was a philosopher!
Mr Hendy: Oh, yeah! He's the one that begins with an s [Pause.], like Nietzsche.
Mrs Hendy: Does Nietzsche begin with an S?
Mr Hendy: There's an s in Nietzsche.
Mrs Hendy: Oh, wow! Yes there is. Do all philosophers have an s in them?
Mr Hendy: Yeah, I think most of them do.
Mrs Hendy: Oh. Does that mean Selina Jones is a philosopher?
Mr Hendy: Right, she could be. She sings about the meaning of life.
Mrs Hendy: Yeah, that's right, but I don't think she writes her own material.
Mr Hendy: No. Maybe Schopenhauer writes her material?
Mrs Hendy: No. Burt Bacharach writes it.
Mr Hendy: There's no s in Burt Bacharach.
Mrs Hendy: Or in Hal David.
Mr Hendy: Who's Hal David?
Mrs Hendy: He writes the lyrics, Burt just writes the tunes, only now he's married to Carole Bayer Sager.
[Pause.]
Mr Hendy: Waiter! This conversation isn't very good!
-- Monty Python's The Meaning of Life (1983)

štvrtok 30. augusta 2012

Šokujúce a nepochopiteľné

„Je to niečo šokujúce a nepochopiteľné. Nerozumiem, že má pocit, že môže ešte stále sedieť v parlamente,“ rozhorčil sa po priznaní Martina Poliačika z SaS o skúsenostiach s tvrdými drogami minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru.
Šokujúce a nepochopiteľné je skôr to, že minister vnútra, v ktorého kompetencii je aj tzv. 'boj s drogami', takýmto nehoráznym spôsobom stigmatizuje užívateľov drog. Akoby niekto, kto dakedy užil nelegálane látky bol navždy poškvrnený, nekompetentný, nehodný spoločenskej akceptácie, naveky prašivý. Rétoricky vylučuje zo slušnej spoločnosti tisíce ľudí len preto, že ich biologickým systémom niekedy prešli nejaké chemické látky, ktoré sú momentálne zakázané. Ak má byť účinnou politika podpory prevencie a pomoc závislým zaradiť sa späť do spoločnosti, nemožno si predstaviť viac kontraproduktívnu, škodlivejšiu a vyslovene škandalóznu reakciu, než akej sa dopustil minister Kaliňák. Ak niečo, poukazuje skôr na jeho malomeštiacku zadubenosť a nekompetentnosť* a nerozumiem, že má pocit, že môže ešte stále sedieť na kresle ministra vnútra.
"Je to o to nebezpečnejšie, že aj medzi takýmito ľuďmi si hľadajú mladí vzory."
Tak je, vzory by si mladí ľudia mali hľadať medzi karieristickými, oportunistickými právnikmi a pochybnými zbohatlíkmi.

UPDATE (19:30):

No, ak ste sa nebodaj báli, že Kaliňákova reakcia bude najhlúpejšia, tak nie. Právnik-in-chief sa nechal počuť, že:
"Ústavný činiteľ otvorene priznal, že tvrdá droga je súčasťou jeho života" uviedol vo štvrtok na tlačovej besede Fico. [...] "Dokonca si myslím, že v niektorých prípadoch to vyzeralo ako navádzanie na užívanie drog..."
A báli ste sa. Ale veď ako by si mohol Fico nechať ujsť takúto príležitosť a nebyť chrapúňom.

 * Hedviga. Výbušniny v batožine.

štvrtok 23. augusta 2012

Parergon k 'Spoznaj svojho sociopata'

Ešte postreh k môjmu včerajšiemu článku. Ale najprv citát z Kotskovej knihy:
"Bryan Cranston’s character in Breaking Bad, for example, chooses to become a meth producer upon learning that his disappointing life is going to end with a random case of lung cancer. The official explanation is that he wants to “provide for his family,” although obviously his family would never have asked him to become a criminal and his wife (Anna Gunn) is horrified when she finds out. The deeper explanation becomes clear as the story unfolds: he has simply reached a breaking point and his diagnosis provides him with an excuse to assert himself after a lifetime of pathetic submission. These two explanations aren’t contradictory, however, because “being a man”—being proud, making his own way in the world, answering to no one, etc.—is intimately tied up with “providing for his family.” In fact, even after he has already made more money than his family could ever need and even after his wife has threatened him with divorce, a fellow criminal convinces him to stay in the game because “a man provides for his family.” After watching Breaking Bad and hearing Bryan Cranston’s continual evocations of “this family,” it is difficult for me to hear the word “family” without also hearing sinister overtones. Far from undermining sociopathy, then, family ties often prove to be the justification for sociopathic behavior."
Nedávno som opäť začal sledovať Breaking Bad, momentálne som kdesi v tretej sérii a uvažoval som, prečo som BB pred 4 rokmi počas druhej série vlastne prestal sledovať. Myslel som, že ma to nejak prestalo baviť, nakopili sa iné veci a moja pozornosť sa odpútala. Po prečítaní Kotskovej knihy a pri opätovnom pozeraní som asi presne identifikoval nielen presný moment, kde som BB prestal sledovať ale aj presný dôvod. Od začiatku som hlavného hrdinu bral ako kladnú postavu, stotožňoval som sa s jeho údelom, sympatizoval som s jeho konaním. Lenže to začalo byť čoraz ťažšie a zlomový moment prišiel v druhej sérií [SPOILER], keď Walter nepriamo zapríčinil smrť Jesseho priateľky a keď sa dusila vlastnými zvratkami, nepomohol jej, len sa prizeral. Ó, áno, mal slzy v očiach, ale jej smrť mu ušetrila zbytočné komplikácie. Pohodlné a napospol sociopatické. Podvedome mi to bolo nesmierne nepohodlné, ale miesto toho, aby som si plne uvedomil, čo jeho čin znamenal, som sám seba presvedčil, že už ma to až tak nebaví. Teraz, sledujúc seriál nanovo, som sa dokázal viac odosobniť a ešte aj pred prečítaním Kotskovej knihy sledoval dianie s klinickejším odstupom. A je to fascinujúce a mrazivé.